Zroneny, no stale zivy, zia¾ nahradil spravodlivy hnev,
Vzopal narod vsetky sily, boj sa jeho nepriate¾,
Z vychodu vietor pomsty veje, doraòany narod z pahreby vstava,
Viac uz pokory vo vriacej krvi nie je, chopil sa meèa, domoc sa svojho prava...

Braò sa, vlèi rod!!! Pamataj na Vidovdan!!!

Kym boles pominie a skonèi raz nas bo¾,
Kym slzy veènosti nepohlti èas,
Tam kdesi na dne studne narekov,
Spomina bude kazdy z nas...
Nikto si nezasluzil, nikto nemal plaka,
Bo preèo hynuli nasi milovani,
To plna såz je ta podomnou mlaka
Ani èas nemoze zmy z nas vsetky rany...

Tak braò sa vlèi rod a pamataj, pamataj na Vidovdan!

A ty mor ho! Hoj, mor ho, detvo mojho rodu!
Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
A èo i tam dusu das, v tom boji divokom,
Mor ty len! A vol neby, ako by otrokom!

Tisic rokov èakame na ten deò, kedy Slav naplni odveky sen,
Skonèi sa èas poroby a pokory, vo svite Luny zaziari nas diadem...

O, spominaj na ten èas, kedy netrpel moj ¾ud!

Prisli vrazdi, zabijali,
Otèinu nasu a deti tvoje zotroèili, Nie!

Le, o rychlo le, nadej k oblakom, odkia¾ nas suzi strach,
Zoslany hviezdou na nase deti nevinne,
Nebesia sa rozostupili a posol temnot chàlil oheò na moj ¾ud
O, beda nam...

Braò sa, vlèi rod!!! Pamataj na Vidovdan!!!

Volaj, Slovan, kriè, nech poèu Slavsky chor,
Nech ucitia nas biè, o pohanov...

Slav braò si èes, bo pominie nas rod,
Zovri ruky v pas a daj sa na pochod... Si Slav!
Daj kresanovi zna, ze pohan prichadza,
Na pomoc bratom svojim, ktorych on nezradza...

Si Slav! Si Slav!