Kracam lesom do svatyne
Obetovat pravidelnu obetu
Nasim bohom slovanskym
Pralesy zijú svojim zivotom
Sme jeho sucastou oddavna,
Nepozname iny zivot
Diva zver je nasou potravou,
Obilie zlatne na poliach
Bojujeme spolu
A pijeme medovinu

Kdesi vysoko v korunách stromov
Spieva cierny drozd
Svoju piesen smrti
A moj ciel sa meni
Oznaceny kolesom vecnosti,
Kolobehu zivota, chystam sa umriet,
Podla vole starych bohov
Pripojit sa k predkom

Taka je vola bohov
Posolstvo cierneho vtaka
Stupam dalej do svatyne.
Tuzim ist s radostou,
Ale ona sa meni na zial.
Ked chcem s veselym srdcom
Ako obet bohom,
Preco mam v srdci zufalstvo?

...Zastal som a premyslam
Ked tu cierny drozd
Sadol predo mnou na zem.
Jeho mily pohlad dietata
Akoby mi vravel:
„Mam ta rad, priatel moj...“

Padam na kolena
Poèujuc jeho hlas:
„Ti, co pytaju tvoj zivot,
Nie su bohmi,
Ich vodcom je otec klamstva.
Vezmi, co davam..“

Pravdive su tvoje slova,
Ktore vravel cudzi knaz.
Nas zivot konci v smrti.
U nasich bohov nie je zivot,
Ved su len z dreva
A priroda sama nema moc.
Dotkol sa ma svojou mocou,
Svojou laskou v prirode.
Jeho duch ma naplna,
Odteraz budem zit vo vztahu,
S bohom.

..Znova stupam do kopca
Teraz vsak nie k cloveku
Cierny drozd ma vedie
K stretnutiu so stvoritelom.
Pozeram hore
A vidim novy den,
Novy zivot.
Toto je naozajstne
Znovuzrodenie...